Inflácia v Turecku

Ekonómovia obhajovali politiku tureckej centrálnej banky, ktorá napriek vysokej inflácii v krajine, znížila úrokové sadzby.

V júli však medziročná inflácia v Turecku vyskočila až na 47,83 %. Čo to znamená? S najväčšou pravdepodobnosťou koniec podivného experimentu, ktorý menové orgány krajiny uskutočňovali. Zaujímavé je, že istý čas mali vytvorené základy v zmysle pokračovania svojich „hier“ s ekonomikou a bagatelizovania ekonomických zákonov. Inflácia totiž klesala už osem mesiacov po sebe. Predtým, v októbri 2022, dosahovala až 85 %. V júni klesla na 38,21 %. Teraz opäť rastie, a to hrozivým tempom (skok z 38,21 % na 47,83 %).

Problémom je, že infláciu podporili politici. Počas poslednej volebnej kampane bolo na celoštátnej úrovni oznámené zvýšenie minimálnej mzdy o 34 %. Zvýšili sa aj platy štátnych zamestnancov. Všetko preto, aby Recep Tayyip Erdogan opäť vyhral boj o prezidentský úrad.

Vplyv zemetrasenia

Je potrebné dodať, že životné náklady štátu v posledných mesiacoch ešte viac zaťažila prírodná katastrofa. Vo februári tohto roku zasiahlo Turecko zemetrasenie. Po tejto udalosti sa opäť znížili úrokové sadzby, ale zároveň sa zvýšili spotrebné dane z pohonných hmôt (o 200 %) a plynu (o 224 %). Výsledkom bolo, samozrejme, zvýšenie cien na čerpacích staniciach, ktoré sa v konečnom dôsledku premietlo do celého hospodárstva.

Podľa ekonómov čakajú tureckých spotrebiteľov ťažké časy (samozrejme, tie súčasné už nie sú ľahké). Sú toho názoru, že sa inflácia v budúcom roku zvýši na 60 %.

Aké ponaučenie si z uvedeného môžeme vziať? Zrejme také, že infláciu nemožno potlačiť uskutočňovaním uvoľnenej menovej politiky. Znižovanie úrokových sadzieb v čase, keď ceny rastú, je trestuhodné. Kvantitatívne uvoľňovanie možno zaviesť až vtedy, keď inflácia klesne na úroveň blízku inflačnému cieľu (ako je to napríklad v USA). Veľkou hrozbou pre ekonomiku sú aj zásahy politikov, ktorí chcú v dôsledku sociálnej politiky, ovplyvniť výsledky volieb.