Podľa štúdie by veľké banky neprežili 30-dňové hromadné výbery peňazí

Goldman Sachs, JPMorgan Chase, Morgan Stanley, Bank of America, Citigroup a Wells Fargo

od Rastislav Vasilišin

Newsletter news
V súčasnej bankovej kríze sa znovu objavila analýza, ktorá bola zverejnená koncom roka 2020. Výskumná spoločnosť, NBER, vtedy analyzovala šesť najväčších amerických bánk, ako Goldman Sachs, JPMorgan Chase, Morgan Stanley, Bank of America, Citigroup a Wells Fargo.

Národný úrad pre ekonomický výskum (NBER), je americká analytická organizácia, ktorá je známa okrem iného tým, že poskytuje údaje o dátumoch začiatku a konca recesií.

Tu je to stručný sumár toho, čo vyplýva z analýzy NBER.

Šesť veľkých bánk neprešlo záťažovým testom

Po najhoršom hromadnom útoku na banky v roku 2008, sa štúdia NBER dostala do pozornosti investorov až teraz. Z prieskumu vyplynulo, že šesť najväčších amerických bánk by nedokázalo prežiť 30-dňovú bankovú krízu.

Laurence Ball, z Katedry ekonómie Univerzity Johna Hopkinsa, sa k tejto téme vyjadril: „Revidované testy naznačujú, že je nepravdepodobné, že by niektorá zo šiestich bánk prežila 30-dňovú krízu likvidity. Tento negatívny záver je jasný najmä v prípade Goldman Sachs a Morgan Stanley.”

Podľa regulácie ukazovateľa pokrytia likvidity (LCR), ktorá je v platnosti od roku 2017, musia týmto záťažovým testom prejsť všetky aby si udržali svoje licencie.

Americký makroekonóm ďalej vysvetlil: „Banka musí vypočítať svoju stratu likvidity pri 30-dňovom stresovom scenári uvedenom v pravidle.“

Podľa neho sa regulačné orgány snažili týmto spôsobom vyhnúť scenáru, ktorý by bol spustil podobnú bankovú krízu ako roku 2008.

Ball dodal: „Banka musí vypočítať aj hodnotu portfólia „vysokokvalitných likvidných aktív“ (HQLA), ktoré by mohla rýchlo speňažiť, na pokrytie odlivu likvidity.

Podľa nariadenie musí byť LCR banky, t. j. pomer jej HQLA k jej strate likvidity v prípade krízového scenára, minimálne na úrovni 100 percent.

Pozoruhodné je, že ani jedna zo skrachovaných bánk, či to už bola SVB, Silvergate, Signature a už vôbec nie Credir Suisse, by takýto pomer nedokázala preukázať.

Aj preto sa v prípade kolapsu týchto bánk často spochybňuje efektívnosť a dôveryhodnosť finančných regulátorov, ktorých prácou je dohliadať na zásady likvidity, ktoré si sami navrhli a schválili.

Zdá sa, že aj v tomto prípade, sa potvrdzuje, že štát je tým najhorším správcom.

Banková kríza spustila nárast bitcoinu

Pozitívom na týchto prípadoch ľudskej nedbanlivosti, či už v bankovom sektore alebo v rámci štátu je, že stavia nemennú monetárnu politiku bitcoinu do lepšieho svetla.

Banková kríza, ktorú spôsobili bankoví manažéri, regulátori ale aj centrálni bankári, sa preto dá považovať za priaznivú pre inštitucionálne prijatie bitcoinu.

Ako povedal Michael Saylor: „Nemyslím si, že súčasná bitcoinová rally je spôsobená jeho prijatím širokou verejnosťou, ale skôr prijatím bitcoinu krypto investormi. Bitcoin je jediná vec, na ktorej sa všetci zhodli.“

Možno aj preto bitcoin narástol o neuveriteľných 60 percent od začiatku bankovej krízy.

Prečítaj si aj

Zanechaj svoj komentár