Bude mať tento údaj nejakú výpovednú hodnotu? 

Jednoznačne áno, ale nie kvôli jeho vierohodnosti. 

Nízka očakávaná inflácia

Index spotrebiteľských cien (CPI) je v USA kľúčovým ekonomickým ukazovateľom, ktorý meria zmeny cien spotrebiteľského koša. Správu o stave inflácie vydáva každý mesiac Bureau of Labor Statistics (BLS) a investori, politici a ekonómovia ju veľmi pozorne sledujú.  

Oficiálna inflácia v USA bola v júni 2022 na úrovni 9,1 %, v októbri 7,7 % a v decembri 6,45 %. 

V januári sa jej úroveň očakáva oveľa nižšia. 

Avšak nie kvôli tomu, že sa skutočná miera inflácie spomaľuje, ale najmä kvôli novým revíziám v metodológii výpočtu inflácie. 

Nová úprava výpočtu inflácie

Tento inflačný index bol od svojho vzniku veľakrát výrazne modifikovaný. 

 Aby sa naoko znížili životné náklady, začal Bureau of Labor Statistics (BLS) v roku 1940 upravovať inflačný kôš, pričom v revidovaní pokračoval každých desať rokov.

V posledných rokoch sa však revízie výrazne zintenzívnili. Kým sa v minulosti zmeny uskutočňovali raz za desať rokov, teraz to robia každý rok.

Prečo úrady švindľujú s číslami

Americká vláda spolu s inštitúciami na Wall Street, majú nesporný záujem na tom, aby verejnosť nikdy nezistila skutočnú výšku inflácie. 

V skutočnosti jednou z možností, ako Americká centrálna banka vysvetľovala historické tlačenie peňazí, bolo, že inflácia je príliš nízka a musí narásť. 

Avšak CPI sa netýka len USA. 

Americký dolár je svetovou rezervnou menou a viac ako 80 percent transakcií sa uskutočňuje v dolároch alebo menách naviazaných na dolár. 

Ak teda dôjde k novému tlačeniu peňazí, spôsobí to ďalšiu devalváciu dolára a pocítia to takmer všetky svetové meny.

Kým vysoká inflácia je pre investorov darom z neba, pre všetkých ostatných je doslova katastrofou. Stačí sa opýtať ľudí v Turecku, Libanone alebo Venezuele.

Aj preto je znehodnocovanie mien cez ich neustále tlačenie také tragické.

Tri časté machinácie vo výpočte inflácie

CPI ako všeobecne používaný a akceptovaný index spotrebiteľských cien (CPI), je pre meranie zmeny životných nákladov nepoužiteľný.

Je to len ďalšia zmanipulovaná vládna štatistika. 

Prvým zo spôsobov, ako je tento index manipulovaný, je prostredníctvom takzvanej shrinkflácie.

 Shrinkflácia alebo zmršťovanie, je zmenšenie veľkosti produktu v reakcii na rastúce výrobné náklady. Namiesto zvýšenia ceny produktu firmy jednoducho ponúkajú menšie balenie za rovnakú cenu. CPI shrikfláciu vo výpočte nezohľadňuje. 

Druhým, častým spôsobom manipulácie, je podceňovanie výdavkov v spotrebnom koši. Príkladom takého podceňovania sú ceny benzínu, ktoré tvoria menej ako 4 % z celkového inflačného koša CPI. Pre väčšinu populácie ceny pohonných hmôt predstavujú oveľa väčší podiel na mesačných nákladoch. Nehovoriac o tom, že ceny pohonných hmôt sa premietajú aj do cien ostatných tovarov a služieb, čo vo finále  zaplatí konečný spotrebiteľ.

A tretím, spomedzi mnohých machinácií s inflačnými číslami, je prostredníctvom oneskorených údajov. Napríklad hodnoty indexu CPI v rokoch 2020 a 2021 vychádzali z údajov zozbieraných zo spotrebiteľských prieskumov za roky 2017 a 2018.

Občasné oneskorenie dát je v štatistikách bežné, ale v takejto miere je to trestuhodné. Obzvlášť, pokiaľ ide o tak citlivú štatistiku, akou je rast spotrebiteľských cien, ktorá ovplyvňuje hodnotu našej meny.  

Ako sa chrániť proti devalvácii

Nízky januárový výkaz indexu CPI bude predzvesťou pre nové tlačenie peňazí. Kvantitatívne uvoľňovanie znamená devalváciu meny a devalvácia meny je vždy sprevádzaná vysokou infláciou.  

Tentokrát však bude nová metodológia výpočtu inflácie ešte lepšie zakrývať skutočnosť.

Jediným praktickým riešením je chrániť sa kúpou aktív.

Napríklad, akciový index S&P 500 rástol ročne za posledných 11 rokov o 11,8 %11.8%, Nasdaq o 15,2 %, nehnuteľností o 7,5 % a bitcoin o 148,4 % ročne. 

Inflácia je tichá daň.  Chráňme  sa, inak zostaneme naveky v matrixe.