Spoznávať bitcoin znamená objavovať históriu, financie, ekonómiu, politológiu, počítačové vedy, matematiku, energetiku, geopolitiku, filozofiu a sociológiu.

Bitcoin sa bez širšej, multidisciplinárnej perspektívy nedá pochopiť.

Aj keď rád riešim veci do hĺbky, v čo najjednoduchšej forme sa pokúsim objasniť desať vecí, ktoré ma bitcoin naučil.

Viera v autoritu je úhlavným nepriateľom ľudstva 

Existujú len dva spôsoby, ako získať peniaze.

Prvý je decentralizovaný, ktorý je definovaný produkciou, službami, vytváraním hodnôt alebo obchodovaním. Je to hra s nenulovým súčtom, pretože výsledky prinášajú celkový čistý úžitok, ktorý je často väčší ako nula.

Druhý spôsob je centralizovaný. Ten je definovaný braním a konfiškáciou. Bežnými nástrojmi centrálne riadeného spôsobu získavania peňazí je napríklad zdaňovanie, licencovanie, pokutovanie, inflácia alebo aj vojna. Je to hra s nulovým súčtom, pretože majetok nevytvára, len berie. Najlepším príkladom centrálne riadeného spôsobu získania financií, je štát pomocou vynútenej autority.

Larken Rose to vo svoje knihe „Najnebezpečnejšia povera” vyjadril slovami:

„Viera v „autoritu”, ktorá zahŕňa všetku vieru v štát, je iracionálna a protirečiaca, je v rozpore s civilizáciou a morálkou, a predstavuje najnebezpečnejšiu deštruktívnu poveru, aká kedy existovala. Namiesto toho, aby bola zdrojom pre poriadok a spravodlivosť je viera v „autoritu“ úhlavným nepriateľom ľudstva.“

Majetok je vzťah medzi súčasnosťou a budúcnosťou

Majetok sú aktíva, ktoré sú výsledkom minulej práce a predpokladá sa, že v budúcnosti zvýšia ekonomický úžitok ich vlastníka. Majetok sa dá tiež vnímať, ako osobné obohatenie alebo aj zveľadenie samého seba.

Napríklad jedným z hlavných cieľov firmy je zachovať vlastnícky vzťah medzi majetkom a vlastníkom.

Tu je spôsob, ako majetok vzniká.

V prvom rade vlastníme svoj čas, to je náš prvotný majetok. Investovaním nášho času, to znamená nasadením našej mysle, tela a zručností, vytvárame dielo alebo produkt. Keď vytvárame dielo, získavame peniaze a keď získame peniaze, môžeme si nakúpiť majetok. Majetok je preto aj vzťahom medzi súčasnosťou a budúcnosťou, pretože majetok slúži pre našu potrebu v budúcnosti.

Centralizovaná správa vyžaduje dôveru v správcu

V minulosti slúžil štát ľuďom, ako správca hlavnej účtovnej knihy. Aby nedochádzalo k nezrovnalostiam a sporom, štát viedol zoznam aktív a pasív občanov.

Aj preto máme dodnes listy vlastníctva alebo zápisy v obchodnom registri.

Problémom takejto centralizovanej správy je ale nevyhnutnosť dôvery v jej správcu. Inými slovami, na to aby systém fungoval, sme nútení dôverovať správcovi v tom, že zachová integritu a nezmení účtovné knihy vo svoj prospech.

Avšak v prípade štátu je porušenie integrity bežnou praxou. Či sa jedná o vyvlastnenie, konfiškáciu, dane alebo infláciu, všetko sú to formy porušovania nášho vlastníckeho práva.

Najväčším bohatstvom je náš čas

Bohatstvo je z ekonomického hľadiska opakom chudoby. Týka sa najmä množstva hmotného a nehmotného majetku, ktoré človek vlastní. Bohatstvo sa tiež dá definovať, ako možnosť robiť si čo chceme, s kým chceme a kedy chceme. Samozrejme v rámci istých spoločenských noriem a pravidiel.

Náš čas sme investovali do práce najmä preto, aby sme získali viac voľného času v budúcnosti.

Preto najväčším úžitkom práce je získanie čo najviac voľného času v budúcnosti. Napríklad aj na to, aby sme ho trávili niečím, čo nás baví alebo si urobili zo svojej vášne nové povolanie.

Byť bohatým nemusí nutne znamenať mať veľa peňazí a majetku. Je možné znížiť naše náklady a potreby do takej miery, že nebudeme takmer nič potrebovať, a dosiahneme tak rovnaký cieľ. Napríklad vstupom do kláštora sa podľa tejto definície staneme bohatými okamžite.

Avšak keď hovoríme o tradičnom pojme slova bohatstvo, je dôležité pochopiť, že ak nám štát vezme majetok prostredníctvom daní alebo inflácie, berie nám uložený voľný čas z budúcnosti a núti nás investovať do práce nový čas a energiu. Štát nás takto umelo udržiava v tomto začarovanom kruhu, v ktorom život prebieha v rovnakých cykloch, bez perspektívy skutočnej zmeny. Inými slovami, v krysích pretekoch.

Peniaze sú nástroj

Nástroj je definovaný ako náradie alebo pomôcka na prácu, ktorou vykonávame určenú činnosť.Hlavným účelom každého nástroja je vytvárať časové úspory.

Napríklad dôvod, prečo na kopanie jamy používame lopatu je, že lopatou dokážeme vykopať zeminu rýchlejšie, ako holými rukami.

Nástroje nám práve vďaka úspore investovaného času umožňujú rýchlejšie získavať peniaze a následne si za ne nakupovať majetok. V tomto ponímaní sú aj peniaze nástrojom pre efektívnejšiu výmenu a ocenenie majetku, práce alebo obchodov.

Peniaze nie sú majetkom

Peniaze nie sú dobrým majetkom. Peniaze sú finančný nástroj na meranie, prevod a distribúciu majetku.

Tu je jedna analógia, ako lepšie porozumieť definícii peňazí. Peniaze sú ako vodovod, ale nie sú voda. To znamená, že centrálne a komerčné banky môžu vodovod zastaviť alebo spustiť, no nikdy nemôžu vyprodukovať viac vody. Inými slovami, centrálne banky negenerujú viac majetku, len ho regulujú.

Anglický filozof Francis Bacon to opísal výstižnejšie: „Peniaze sú ako kopa hnoja na poli, sú na nič, kým ich neroztrúsime.”

Aj preto už dnes málokto dlhodobo drží eurá na sporiacom účte. Väčšina si uvedomila, že rozumnejšie je peniaze „roztrúsiť” a nakúpiť za ne aktíva, ktoré udržia hodnotu majetku do budúcnosti.

Peniaze nie sú výtvorom štátu

Všetci sme vyrastali v presvedčení, že peniaze sú výtvorom štátu a naveky ich musí vydávať a riadiť štát prostredníctvom centrálnej banky. Avšak peniaze nevznikli v štáte. Peniaze vznikli vďaka spolupráci medzi podnikateľmi, ktorí vytvárali hodnotu. V skutočnosti pochádzajú z obdobia pred 5 000 rokmi, konkrétne z Mezopotámie, dávno predtým ako existoval štát. Už vtedy človek pochopil, že je omnoho efektívnejšie používať peniaze ako platobný a výmenný prostriedok.

Či to boli mušle, kovové mince, zlato, papierové peniaze alebo súčasné digitálne, všetko sú to len finančné inštrumenty, ktoré nám šetria čas a robia obchodovanie oveľa efektívnejším a likvidnejším.

V súčasnosti však peniaze riadia a emitujú štáty. Štát, ako najväčšia firma, si pod hrozbou násilia v podobe uväznenia alebo finančných pokút, vynucuje na peniaze monopol.

Štátne peniaze nie sú kryté ničím

Všeobecne je uznávaný názor, že fiat meny sú kryté prírodnými zdrojmi krajiny, celkovým HDP a dôverou vo vládne inštitúcie.

To je však len fikcia.

Ako vyplýva z definície slova fiat, fiat peniaze nie sú kryté ničím. Je to len obyčajný štátny dekrét, ktorý nemá žiadnu vnútornú hodnotu, ani fixnú cenu. Fiat peniaze sú neobmedzene produkované z ničoho, a preto vytvárajú nekonečné dlhy.

Dlh, ktorý fiat peniaze vytvárajú, sa nikdy nedá splatiť a aj preto zákonitým koncom fiat peňazí je kolaps celého systému.

Sú predurčené k tomu, aby strácali hodnotu pomocou inflácie, ktorá je len formou celoplošnej dane na obyvateľstvo. Sú niečo ako balón, ktorý sa neustále sfukuje, až dospeje do bodu, v ktorom z neho zostane len prázdna guma.

Priemerná životnosť fiat meny je 27 rokov. Preto je vždy len otázkou času, kedy sa fiat peniaze nevyhnutne vrátia na svoju vnútornú hodnotu, rovnajúcu sa nule.

Fiat meny sú preto vysoko neefektívnym finančným nástrojom, ktorého využitie musí byť vynucované pomocou násilia. To znamená, ak by fungovali na báze dobrovoľnosti, už by dávno zanikli.

Inflácia je krádež

Inflácia je spôsobená nadmerným tlačením peňazí, čo sa v podstate dá prirovnať k legálnemu falšovaniu. A ako každá falzifikácia, aj táto spôsobuje znehodnotenie existujúcich peňazí v obehu. Centrálna banka je preto len veľkou falzifikačnou firmou.

Trochu miernejšie to opísal nositeľ Nobelovej ceny, Milton Friedman, keď povedal, že „inflácia je daň bez legislatívy.”

Inak povedané, krádež.

Každý racionálne uvažujúci človek by uprednostnil formu peňazí, ktorá si drží svoju hodnotu do budúcnosti a nedá sa znehodnotiť jedným klikom na počítači.

Takáto forma peňazí by nám dokázala uchovať majetok v čase a prekonvertovať ho na voľný čas v budúcnosti.

Každý potrebuje predvídateľné peniaze, avšak na súčasných fiat menách je predvídateľné len to, že sa budú neustále znehodnocovať.

Najlepšie peniaze vyhrajú

Najpredvídateľnejšie peniaze nakoniec vždy vyhrajú. Preto kovové mince nahradili mušle alebo zlato nahradilo striebro. Súčasné fiat peniaze, ako napríklad americký dolár, sú len 50-ročným experimentom a majú nulovú pravdepodobnosť dlhodobého prežitia.

Teória hier predvída, že racionálne uvažujúci participanti by sa vždy mali rozhodnúť konať vo svoj vlastný prospech. Dokonca aj centrálni bankári majú potrebu ochrániť svoj majetok v nepredvídateľných časoch. Preto najlepšia forma peňazí nakoniec vždy zvíťazí.

Záverom

Gravitáciu alebo fyzikálne zákony nemusí nikto riadiť.

Vesmír nemá žiadnu centrálnu autoritu a aj napriek tomu funguje miliardy rokov s neuveriteľnou ladnosťou.

Rovnako ani peniaze nemusia mať centrálnu autoritu, ktorá ich riadi.

Pokrok sa nedá dosiahnuť prostredníctvom centrálne riadenej ekonomiky, kde sa banda ľudí navzájom okráda podľa toho, kto práve ovláda štát.

Bitcoin je hlas proti braniu a proti totalite štátu.

Je to najlepší finančný nástroj vynájdený človekom, ktorý zároveň človekom nemôže byť skorumpovaný.