Čína ťaží zlato v masívnom meradle

Číne sa v prvom štvrťroku 2023 podarilo zvýšiť úroveň produkcie zlata. Hlavným baniam sa podarilo vyťažiť približne rovnaké množstvo zlata ako v období pred pandémiou – takmer 33 ton.

Uvedené čísla sú však stále ďaleko od rekordov spred mnohých rokov. V roku 2016 Čína vykopala až 453 ton.

Centrálne banky naďalej nakupujú zlato

Oživenie čínskeho trhu s produkciou zlata má zásadný význam pre celú krajinu, ale aj pre celý svet. V pozadí sú centrálne banky, ktoré opäť skupujú „žltý kov“. Svetová rada pre zlato v marci v tejto súvislosti uviedla, že tieto inštitúcie budú v tomto roku pravdepodobne pokračovať v nákupe zlata a zvyšovať svoje rezervy, aj keď nákupy nedosiahnu rekordné úrovne zaznamenané v roku 2022.

Veľká časť tohto dopytu pochádza aj z Číny, ktorá v posledných mesiacoch pridala do svojich rezerv viac ako 100 ton zlata. Národné zásoby zlata v Pekingu sa odhadujú na 2068 ton. Objavujú sa však aj tvrdenia, že krajina môže mať v držbe oveľa viac ton a úrady zverejňujú sfalšované údaje. Zaujímavé však je, že najväčším nákupcom zlata bola v minulom roku centrálna banka Turecka, kde sa rozmáha veľmi vysoká inflácia.

Analytici sa domnievajú, že táto nová zlatá horúčka na úrovni krajiny môže súvisieť s plánmi na dedolarizáciu. Čoraz viac krajín totiž upúšťa od akceptovania USD v medzinárodných transakciách. Rezervy centrálnych bánk v amerických dolároch klesli v roku 2022 na 47 %, čo niektorí interpretujú ako útek od americkej meny k tradičnému bezpečnému prístavu, zlatu. V kontexte geopolitických nepokojov sa to zdá byť logické.

Jan Nieuwenhuijs, analytik trhu so zlatom, tvrdí, že všetky uvedené skutočnosti by mohli vyhnať cenu unce zlata až na 8 000 USD. V súčasnosti táto stojí len približne 2 000 USD.