Joseph Stiglitz varuje pred umelou inteligenciou
Podľa Goldman Sachs by umelá inteligencia mohla do niekoľkých rokov zrušiť až 300 miliónov pracovných miest v Európe a USA. Samotní vývojári umelej inteligencie v spoločnosti OpenAI, ktorá stojí za projektom ChatGPT, sa domnievajú, že nová technológia by mohla ovplyvniť až 80 % pracovných miest. Niektorí zostávajú optimistickí a veria, že umelá inteligencia len zmení spôsob, akým pracujeme, ale nebude nás zamestnávať.
Joseph Stiglitz, profesor Kolumbijskej univerzity, hlavný ekonóm amerického think tanku Roosevelt Institute a nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2001, stojí viac-menej uprostred. Domnieva sa, že umelá inteligencia by mohla byť hrozbou, ak sa ponechá bez regulácie.
„Neobmedzený kapitalizmus, neobmedzené inovácie nevedú k celkovej prosperite spoločnosti. Toto je jedna z otázok, ktoré som veľmi dôrazne ukázal. Takže to nemôžete nechať len na trh,“
– povedal.
Dodal, že umelá inteligencia začne nahrádzať rutinné úlohy zamestnancov – vrátane bielych golierov. Poukázal napríklad na copywriterov.
„Ak existuje súbor pravidiel, umelá inteligencia ich dokáže prečítať a skontrolovať, či sú dodržané,“
– zdôraznil Stiglitz. Čiastočne však upokojil pracovníkov v priemysle a dodal, že umelú inteligenciu využijú na zvýšenie svojej efektívnosti.
Viac pracovných miest zanikne, ako vznikne
Dodal, že umelá inteligencia nakoniec povedie k zrušeniu niektorých pracovných miest, ale zároveň vytvorí nové, napríklad zvýši dopyt po jazykových zručnostiach oproti matematickým. Začne sa teda zlatý vek pre humanistov a skončí pre vedcov? Je to možné, hoci Economist tvrdí, že rovnováha stále nebude v prospech ľudí – viac pracovných miest zanikne, ako vznikne.
„Musíme uznať, že sme vytvorili systém, v ktorom pracovníci nemajú veľkú vyjednávaciu silu. V takomto svete by sa umelá inteligencia mohla stať spojencom zamestnávateľa a ešte viac oslabiť vyjednávaciu silu pracovníkov, čo by mohlo ešte viac zvýšiť nerovnosť,“
– varoval.
Ponúkol tiež nápady, ako by mali politici reagovať na zvýšené zavádzanie umelej inteligencie. Po prvé, mal by sa zvýšiť celkový dopyt v ekonomike. To treba doplniť politikami na ochranu pracovníkov a skrátením pracovného dňa.
„V otázke nerovnosti som vo všeobecnosti pesimistický. So správnymi politikami by sme mohli dosiahnuť vyššiu produktivitu a nižšiu nerovnosť, ale naše politiky sa týmto smerom nepohybujú. Na jednej strane dúfam, že keby sme robili správne veci, umelá inteligencia by bola skvelá. Otázka však znie: urobíme správnu vec?“
– profesor Stiglitz uzavrel svoju argumentáciu.