Apple a Kalifornská univerzita predstavujú MGIE. Je to revolúcia v úprave obrázkov pomocou umelej inteligencie

Spoločnosť Apple a výskumníci z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare urobili prelomový objav, pokiaľ ide o umelú inteligenciu. Ide o MGIE (skratka pre Generative Model for Generative Image Editing, z anglického MLLM-Guided Image Editing). Ten má využívať pokročilé algoritmy strojového učenia na transformáciu a úpravu obrázkov na základe textových inštrukcií. Nástroj je vraj lepší ako to, čo poznáme doteraz.

od Martin Tkáč

MGIE a Apple

Mnoho ľudí už používa program Midjourney, ktorý nám umožňuje vytvárať celkom dobre vyzerajúcu grafiku. Stačí sa naučiť základné pokyny (t. j. pokyny, ktoré pomôžu umelej inteligencii vytvoriť obrázok, ktorý chceme) a môžete sa stať umelcom lepším ako mnohí akvarelisti.

V prípade MGIE však ide o niečo iné. O vytváranie fotomontáží. Zjednodušene povedané, má umožniť napríklad pridať prvky, ktoré potrebujeme, do existujúcej grafiky alebo fotografie. Môžeme mať napríklad fotografiu nášho rodinného domu. Chceme, aby sa na streche budovy objavil bocian. S novým nástrojom umelej inteligencie od spoločnosti Apple to bude nielen možné, ale aj triviálne jednoduché.

To však nie je všetko. MGIE má byť technológiou s otvoreným zdrojovým kódom. Nástroj môže používať ktokoľvek sám – stačí na to jednoduchý webový prehliadač.

Pravdepodobne bude toto riešenie implementované aj do produktov spoločnosti Apple a objaví sa v nových modeloch smartfónov tejto spoločnosti.

Hrozba, ktorú predstavuje umelá inteligencia, rastie?

Toľko k radostiam. Otázkou je, či MGIE ďalej zvyšuje hrozbu vyplývajúcu z vývoja AI. Samozrejme, pridanie niekoľkých neškodných, zábavných prvkov do obľúbenej rodinnej fotografie nie je nič strašidelné. Problém nastane, keď niekto začne upravovať fotografie známych ľudí vrátane politikov. To by mohlo pomôcť vytvoriť falošné správy.

Predstavte si deň dôležitých celoštátnych politických volieb. O prezidentský úrad sa uchádzajú dvaja kandidáti: jeden je proamerický a druhý proruský. Predpokladajme, že v prieskumoch verejnej mienky ich delia 1 – 2 percentuálne body. Jedna z mocností – Rusko alebo USA – môže chcieť ovplyvniť výsledok volieb. Na internete sa teda objaví falošná správa, že jeden z uvedených politikov vzal úplatok od kontroverzného podnikateľa. Ako potvrdenie sa na sociálnych sieťach šíri „fotografia“, na ktorej dotyčný prezidentský kandidát kráča po ulici s kufríkom, z ktorého trčí bankovka. V praxi môže ísť len o MGIE upravenú fotografiu z nedeľnej prechádzky. Lenže pre istý počet ľudí to bude dôkaz, že politik vzal úplatok.

Uvedený príklad znie, samozrejme, naivne a triviálne. Autori falošných správ by si určite počínali lepšie. Mojím cieľom je však poukázať na problém: Umelá inteligencia sa môže čoraz častejšie používať na šírenie dezinformácií. Zdá sa, že ani jej tvorcovia zatiaľ nemajú žiadnu predstavu, ako túto hrozbu obmedziť.

Prečítaj si aj

Zanechaj svoj komentár