Výskum uskutočnilo Centrum pre alternatívne financie (CCAF) Cambridgeskej univerzity. Univerzitní vedci tvrdia, že argument proti ťažbe bitcoinov sa točí najmä okolo spotreby elektriny. Ale nie je to také jednoduché. V štúdii zverejnenej včera s názvom „Hlboký ponor do vplyvu bitcoinu na životné prostredie“ sa môžeme dočítať:

Problematika uhlíkovej stopy bitcoinu je jemnejšia a komplexnejšia, čo zdôrazňuje potrebu nezávislých údajov pre verejnú diskusiu založenú na dôkazoch.

Koľko emisií?

Univerzita v Cambrige vypočítala, že Bitcoin tento rok vypustil 48,35 Mt CO2e (1 milión ton ekvivalentu oxidu uhličitého). To podľa štúdie zodpovedá zhruba emisiám skleníkových plynov v krajinách ako Nepál (48,37 Mt CO2e) a Stredoafrická republika (46,58 Mt CO2e).

Jedným zo záverov tejto štúdie je, že ide pravdepodobne o polovicu emisii vyprosukovanej pri razbe zlata. Toto odvetvie produkuje viac ako 100 MtCO2e ročne – viac ako dvojnásobok bitcoinu.

Zistilo sa tiež, že Bitcoin od svojho vzniku vyprodukoval približne 199,65 MtCO2e, z čoho 92 % k roku 2018. To znamená, že produkcia skleníkových plynov výrazne vzrástla. Treba však spomenúť, že odhadované emisie na rok 2022 sú nižšie ako vlani. Môže sa teda ukázať, že medziročné emisie už dosiahli vrchol.

Ťažkosti pri ťažbe bitcoinov sa neustále zvyšujú

Na jednej strane je pre Bitcoin dobrou správou, že tento rok je menej emisií ako v roku 2021. V skutočnosti miera obtiažnosti ťažby Bitcoinu nedávno dosiahla nové historické maximum. V skratke to znamená: viac sa ťaží, ale produkuje menej emisií.

Úroveň obtiažnosti sa prispôsobuje tak, aby čas blokovania bitcoinov (ako dlho trvá pridanie bloku do blockchainu) bol približne 10 minút. Čím vyššia úroveň obtiažnosti znamená, že mineri veria v budúcnosť pôvodnej kryptomeny.