David Rosenberg očakáva núdzové pristátie
Rosenberg je prezident a hlavný ekonóm spoločnosti Rosenberg Research. Predtým bol hlavným ekonómom a stratégom v spoločnosti Gluskin Sheff, ktorá sa zaoberá správou súkromného majetku, a hlavným ekonómom v Merrill Lynch.
Teraz na Twitteri zverejnil graf, ktorý pripravila filadelfská pobočka Fedu a ktorý zobrazuje podnikateľské vyhliadky v USA, čo je osvedčený ukazovateľ recesie. Podľa jeho názoru je potrebné pripraviť sa na tvrdé pristátie. Ďalej poznamenal, že v minulosti filadelfský Fed presne predpovedal recesiu v USA.
Take a good hard look at this chart and tell me we are heading into a ‘soft’ or ‘no’ landing. More like a ‘crash’ landing. Philly Fed at a level that is 8 for 8 on the recession call and with no head fakes. pic.twitter.com/is1IVOmGnY
— David Rosenberg (@EconguyRosie) March 16, 2023
Index výrobného sektora filadelfského Fedu vychádza z mesačného prieskumu podnikateľských vyhliadok výrobcov v regióne s viac ako 13,3 milióna obyvateľov. Patrí sem Delaware, New Jersey a Pensylvánia. Prieskum sa vykonáva každý mesiac od mája 1968.
Podobne uvažuje aj Charlie Bilello, hlavný trhový stratég spoločnosti Creative Planning:
V minulosti (údaje od roku 1968) vždy, keď bol tento ukazovateľ na súčasnej úrovni alebo pod ňou, ekonomika USA bola v recesii alebo sa k nej blížila.
Pred recesiou varujú aj Robert Kiyosaki a Peter Schiff, ktorí očakávajú, že súčasná finančná kríza bude horšia ako tá v roku 2008.
Čakajú nás ďalšie bankroty bánk?
Vo svojom článku pre Yahoo Finance Rosenberg poukazuje na „domino efekt“ krachu banky Silicon Valley. Podľa jeho názoru nás čakajú ďalšie problémy.
V texte poukázal na to, že „celkovo sa ocenenie bankového sektora v marci zmenšilo až o 460 miliárd USD, čo je najväčšia implózia od marca 2020“.
Venoval sa aj téme ďalšej politiky Fedu. Napísal, že v minulosti táto inštitúcia „nikdy nezvyšovala úrokové sadzby počas bankovej krízy“. Napadol tiež Jeroma Powella, ktorý dnes stojí na čele americkej centrálnej banky, za to, že je „plný pýchy a hrdosti“. V dôsledku toho „pravdepodobne bude chcieť ešte raz zvýšiť úrokové sadzby“ o 25 bázických bodov, čo „by bola politická chyba“.
Ešte jedno mierne zvýšenie sadzieb neprinesie veľa dobrého, okrem toho, že výrazne sťaží prekonávanie bankovej krízy, a škody už boli aj tak napáchané
– dodal.