V tomto článku sa spoločne pozrieme na základné rozdiely, výhody a nevýhody medzi Proof of Work (PoW) a Proof of Stake (PoS).
Na koncepte Proof of Work ale tiež ho môžete poznať ako „dôkaz o práci“ funguje väčšina kryptomien vrátane bitcoinu. Je to najpoužívanejší systém, ktorý so sebou prináša veľa výhod ale aj úskalí. Záujem o Proof of Stake alebo aj „dôkaz o podiele“ stúpol hlavne po tom, čo ethereum prezradil som cieľ prejsť na tento algoritmus pre jeho nesporné výhody.
Obsah
–
Proof of Work
je protokol, ktorého hlavnou úlohou je odraziť kybernetické útoky, ako je napríklad Denial-of-Service, ktorého hlavným cieľom je vyčerpať zdroj počítačového systému aodoslaním množstva falošných požiadaviek.
Tento koncept existoval ešte pred vznikom kryptomeny BTC, keď sa ho rozhodol použiť jeho záhadný tvorca Satoshi Nakamoto. Spôsobil tým revolúciu v spôsobe, akým sa dajú overovať finančné transakcie.
Proof of Work bol hlavnou myšlienkou s ktorou prišiel Satoshi Nakamoto, keď v roku 2008 publikoval Bitcoin white paper.
Dôveryhodný a distribuovaný systém znamená, že ak chcete prijímať alebo odosielať peniaze , nepotrebujete pri tom dôverovať tretím stranám. Celá transakcia sa realizuje výhradne medzi vami a účastníkom, od ktorého platbu prijmete alebo mu ju odošlete.
Ak používate tradičný spôsob platby, dôverovať tretím stranám musíte, čí už ide o banky alebo iné služby ako VISA, PayPal a ďalšie. Všetky tieto inštitúcie vedú vlastný register vašich platieb ale aj vašeho zostatku na účte. Jednoducho ak chcete zrealizovať akúkoľvek platbu, musíte dôverovať danej inštitúcii, že sa tak naozaj stane, že banka, či štát neskrachuje.
Pri kryptomenách ako je bitcoin a ďalšie nieje potreba dôvery v tretiu stranu. Každý môže vlastniť kópiu blockchainu.
Ťažba pri Proof of Work
Ťažba pri PoW vyžaduje nákladný výpočtový výkon ktorý nazývame ťažba, ktorý je potrebné vykonávať, aby sa mohli transakcie v sieti uskutočnovať. Počas procesu ťažby sa vytvárajú nové overené bloky, ktoré sa pridávaju do reťazca.
–
Proof of Stake
Stále sa jedná o algoritmus a účel je rovnaký ako pri PoW, no proces dosiahnutia je úplne odlišný.
Prvou kryptomenou ktorá využívala túto metódu bol PeerCoin v roku 2012. Následne sa pridali ďalšie ako ShadowCash, Nxt, BlackCoin a ďalšie…
Na rozdiel od Proof of Work, kde algoritmus odmeňuje minerov, ktorí riešia komplikované matematické problémy s cieľom overiť transakcie a vytvoriť nové bloky, u Proof of Stake je tvorca nového bloku vybraný deterministickým spôsobom v závislosti od jeho vkladu/podielu (stake). Treba však upozorniť, že rôzne kryptomeny využívajú rôzne princípy konsenzu Proof of Stake, čo znamená, že medzi výberom overovateľov (validátorov) existujú určite odlišnosti v závislosti od konkrétneho riešenia.
U kryptomien, ktoré využívajú Proof of Stake, sa žiadne nové bloky nevytvárajú. Všetky boli vytvorené naraz a ich číslo sa nikdy nezmení. To znamená, že v systéme Proof of Stake neexistuje žiadna odmena za vyťaženie nového bloku, ako je to u Bitcoinu či iných kryptomien, ktoré používajú konsenzus Proof of Work. U Proof of Stake si ťažiari účtujú len poplatky za transakcie.
Z tohto dôvodu sa u Proof of Stake nehovorí ťažiarom mineri, ale takzvaní forgers (falšovatelia).
–
Ktorý systém je bezpečnejší?
Akýkoľvek počítačový systém by chcel neprelomiteľný, teda odolný hackerom. Konsenzus Proof of Work má vyše 12-ročnú spoľahlivú históriu u robustnosť blockchainu Bitcoinu. Proof of Stake však ešte svojou naozaj vážnou zaťažkávacou fázou neprešiel. Je teda dostatočné bezpečný na to, aby si získal dôveru ľudí a mohol nahradiť Proof of Work? Existujú skeptici, ktorí o tom pochybujú.
Pri používaní Proof of Work sú zlí aktéri na základe toho, ako systém funguje, automaticky odrádzaní ekonomickou silou. Napríklad blockchain Bitcoinu by sa dal teoreticky ovplyvniť tak, že by ste získali kontrolu nad väčšinouu hashovacieho výkonu celej siete (takzvaný 51% útok). Náročnosť tohto útoku by si však vyžadovala z vašej strany takú obrovskú investíciu, že by sa vám to jednoducho neoplatilo a výrazne by ste prerobili. Jednoducho by to nikomu nedávalo logiku.
Proof of Stake ťažbu nových blokov a teda obrovskú hashovaciu silu nepotrebuje, preto čelí výzve, aby bol napriek tomu dostatočne nepriestrelný. Potenciálni útočníci by totiž na vykonanie útoku na takúto sieť nepotrebovali až taký vysoký kapitál ako v prípade Bitcoinu. Na druhú stranu (pri predpoklade, že v projekte neexistuje iná bezpečnostná diera) treba uznať, že by museli získať kontrolu nad dominantným množstvom celkových mincí danej Proof of Stake kryptomeny a popri tom by museli konať v jej nezáujme, čím by vlastne negatívne ovplyvňovali aj hodnotu tých mincí, ktoré sami vlastnia (inak povedané poškodzovali by tým sami seba). Obhajovatelia Proof of Stake vďaka tomu celkom logicky argumentujú, že aj PoS konsenzus prirodzene odrádza od zámeru škodiť. Riešenia PoS popri tom zahŕňajú algoritmy, ktoré trestajú akýkoľvek pokus o nekalú činnosť. Napríklad validátor, ktorý sa pokúsi podvádzať, príde o svoj celý vklad.
Ako bolo spomenuté aj v úvode kapitoly, bezpečnosť Proof of Work je overená časom a PoS je len mladým riešením. Kryptomena Cardano, ktorej trhová kapitalizácia je dostatočne atraktívna na pokus o útok, funguje na Proof of Stake konsenze od mája 2020 a zatiaľ nebol u nej zaznamenaný žiadny pokus o úspešné napadnutie. Pravdou ale je, že 12 ročnú históriu ako Bitcoin za sebou jednoducho zatiaľ nemá.
–
Záver
Pri PoS nemusia validátori transakcii využívať obrovský počítačový výkon a tým spojené veľké množstvo energie preto môže byť využívaný viac hlavne z pohľadu ekológie. PoW má ale vďaka páleniu elektrickej energie spojenie s reálnym svetom, preto v prípade napadnutia danej kryptomeny je potrebné vykonať nejakú činnosť na rozdiel od PoS, kde stačí nájsť dieru v systéme.
zdroj: blockgeeks.com, pixabay.com, wiki