G7 a regulácia trhu s kryptomenami

Politici skupiny G7 sa nedávno stretli v japonskom meste Niigata, aby diskutovali o globálnych digitálnych menách centrálnych bánk (CBDC) a regulácii prevodov kryptomenových aktív. V komuniké, ktoré sumarizuje diskusie, výbor opätovne vyjadril podporu rozvoju CBDC. Avšak s výhradou. Uviedol, že je potrebný ďalší výskum, aby sa zabezpečilo, že digitálne meny budú založené na „transparentnosti, právnom štáte, riadnom riadení, kybernetickej bezpečnosti a ochrane údajov“.

V komuniké sa tiež opisuje práca Medzinárodného menového fondu (MMF) na vypracovaní „príručky CBDC“. Tie boli označené za „vítané“. Dodalo sa v ňom, že výbor G7 sa teší na prvé návrhy, ktoré by mali byť zverejnené neskôr v roku 2023.

Členovia výboru diskutovali aj o nariadeniach, podľa ktorých musí každá finančná inštitúcia – ktorá spracúva transakcie s kryptomenami v hodnote viac ako 3 000 USD – zverejniť meno a adresu odosielateľa. Postoj výboru je jasný:

„Podporujeme iniciatívy Finančnej akčnej skupiny (skrátene FATF) na urýchlenie globálnej implementácie štandardov FATF týkajúcich sa virtuálnych aktív a jej práce na nových rizikách vrátane tých, ktoré vyplývajú z DeFi a peer-to-peer transakcií.“

Výbor G7 zahŕňa zástupcov z Kanady, Francúzska, Nemecka, Talianska, Japonska, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. Európska únia je ďalším tzv. nemenovaným členom skupiny.

Zasadnutie v Niigate predchádza výročnému samitu G7, ktorý sa uskutoční 19. – 21. mája v Hirošime.

G7 a politika

Súčasné aktivity G7 možno zasadiť do širšieho kontextu – do kontextu geopolitického súperenia. Zatiaľ nie je jasné, či sa na japonskom samite zúčastní americký prezident Joe Biden, keďže USA sa nachádzajú uprostred potenciálnej krízy štátneho bankrotu. Napriek tomu denník Financial Times uvádza, že „USA chcú, aby ich bohatí partneri zo skupiny zvýšili hospodársky tlak na Čínu“. K tomu majú slúžiť aj rokovania na samite.