Peniaze hýbu svetom. Každý ich chce mať, ale väčšina ľudí nemá ani poňatia, čo vlastne sú. Dokonca ani väčšina takzvaných ekonómov nedokáže zrozumiteľne vysvetliť, čo sú peniaze.

Investopedia napríklad definuje peniaze ako prostriedok výmeny, čo je ale úplne zavádzajúce.

Tu je jednoduchý spôsob, ako opísať peniaze.

Peniaze sú finančná energia. Je to energia, ktorú ľudia vymieňajú za majetok, produkty alebo služby.

A na to, aby sme vedeli určiť, koľko energie potrebujeme na konkrétny nákup, používame menu. Inými slovami, platidlo je len nástroj na meranie finančnej energie v danom štáte. Napríklad v eurozóne si môžeme kúpiť byt za eurá, ale v USA sú nám eurá nanič, pokiaľ ich nezameníme za doláre.

Ako vzniká mena?

Jednoducho povedané menu vytvárajú vlády. Vlády si stále udržujú na obeživo monopol a preto ho tiež posvätia osobitným daňovým štatútom. Na rozdiel od majetku, produktov alebo služieb, meny sú pri prevode oslobodené od dane z príjmu. Napríklad, ak prevedieme 30 000 eur na kúpu auta, nemáme povinnosť zdaniť príjem z predaja hnuteľného majetku. Takáto transakcia by nebola možná s akciami, bitcoinmi alebo so zlatom, pretože by bola zaťažená daňou z príjmov. Každý dôveryhodný účtovník by nás od takejto transakcie vehementne odrádzal.

Peniaze ako elektrina, mena ako distribučná sieť

Tu je jedna analógia, ako lepšie porozumieť definícii peňazí. Ak prirovnáme peniaze k elektrickej energii, potom mena je prenosová sústava a distribúcia. To znamená, že centrálne a komerčné banky môžu menu prenášať a distribuovať, no nikdy nemôžu vytvoriť viac peňazí. Dokážu vytvoriť iba viac obeživa.

Inými slovami, centrálne banky negenerujú viac bohatstva. Napríklad, ak by centrálne banky nahradili jedno euro desiatimi, vo finančnom systéme by nebolo desaťkrát viac finančnej energie, ale ceny všetkého by desaťnásobne narástli.

Každý rok zomrie 10 percent vašej meny

Ale tu je hlavný problém s menami. Náš prenosový a distribučný systém totiž neprenáša 100 percent všetkých peňazí. V Európe sa viac ako desať percent finančnej energie stratí každý rok počas prenosu a distribúcie. V ekonómii to nazývame inflácia. Ak sa nad tým zamyslíme, tak pri strate desať percent ročne za sedem rokov prídeme o polovicu našich peňazí, čiže finančnej energie.

Fiat meny sú preto vysoko neefektívnymi uchovávateľmi hodnoty. Je len otázkou času, kedy sa meny nevyhnutne vrátia na svoju vnútornú hodnotu, ktorá je rovná nule.

Aké je riešenie?

Existujú dve potenciálne riešenia.

Prvým je vytvoriť menu, z ktorej sa nevyparí finančná energia pri prenose. A druhým je zameniť menu za aktíva, ktoré sú lepšími uchovávateľmi hodnoty.

Prvé riešenie je možné už dnes prostredníctvom bitcoinu. Avšak nie všetky štáty sú na to pripravené.

Dovtedy sme nútení svojimi vládami stať sa burzovými a realitnými investormi. To znamená zameniť svoje eurá za lepších uchovávateľov hodnoty ako sú akcie, nehnuteľnosti, zlato alebo bitcoiny.

Avšak nie všetci uchovávatelia hodnoty sú si rovní. Za posledných desať rokov sa akcie v priemere za rok zhodnotili o 15 percent, nehnuteľnosti o 7,7 percenta, zlato o 3,5 percenta a bitcoin, aj po nedávnom krachu, o 90 percent.

Ak predpokladáme, že euro stráca 10 percent našej finančnej energie ročne, musíme hľadať aktíva, ktoré sa v priemere zhodnocujú o viac, ako je miera inflácie. Inak sme len investiční špekulanti s garantovanou stratou.

Na záver

V závere je potrebné si uvedomiť, že meny nie sú peniaze. Sú len nástrojom na meranie, prevod a distribúciu peňazí, ktorý nám počas tohto procesu požiera naše peniaze. Ak však neplánujeme strácať desať percent peňazí ročne, v súčasnosti nemáme inú možnosť, ako využívať nehnuteľnosti, akcie a alebo bitcoin ako sporiaci účet.

V opačnom prípade, nám štát cez meny vezme všetky peniaze.