Chce EÚ chrániť súkromie údajov občanov?
Európsky výbor pre priemysel, výskum a energetiku predložil 9. februára pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k regulačnému rámcu v súvislosti s digitálnou identitou. Dôležité je, že regulačná novela obsahuje normu na preukázanie nulovej znalosti. Z formálneho hľadiska ide o kryptografický postup, v rámci ktorého môže jedna strana preukázať druhej strane, že vlastní určité údaje, a to bez ich zverejnenia.
Výbor hlasoval za aktualizáciu pravidiel. Celkovo bolo 55 hlasov za a len osem proti. Následne budú príslušné orgány o návrhu rokovať na trojstranných rokovaniach.
Podrobnosti návrhu neboli sprístupnené verejnosti. V tlačovej správe sa však ubezpečuje, že občania EÚ budú mať plnú kontrolu nad svojimi údajmi. Teoreticky tak budú môcť slobodne rozhodovať o tom, ktoré informácie sa môžu zdieľať a s kým. Ako sa uvádza v zverejnenej správe:
„Nový elektronický preukaz totožnosti by občanom umožnil identifikovať sa a overovať svoju totožnosť online (prostredníctvom európskej digitálnej peňaženky) bez toho, aby sa museli obracať na komerčných poskytovateľov, ako je to v súčasnosti – čo vyvoláva obavy o dôveru, bezpečnosť a súkromie.“
Jonas Fredriksen, ktorý pôsobí ako vrchný riaditeľ EÚ pre vládne záležitosti, vysvetlil v príspevku na Twitteri:
„Návrh by uľahčil vznik nových obchodných modelov a príležitostí v digitálnom hospodárstve, keďže spoločnosti vyvíjajú inovatívne produkty a služby, ktoré sa opierajú o dôkazy s nulovou znalosťou a riešenia eID.“
ZK proofs to be embedded in EU law! The European Parliament has officially included use of zero-knowledge proofs in its negotiation positions for the trilogues with the Council on the regulation of digital identity & related 🇪🇺 apps #privacy #digitalidentity #ZeroKnowledgeProofs pic.twitter.com/fvptmcBYJ0
— Jonas Frederiksen (@europe4crypto) February 14, 2023
V polovici decembra 2022 bola na túto tému uverejnená osobitná výskumná správa. V nej sa presne vysvetľuje, ako možno dôkaz nulovej znalosti skombinovať s európskym systémom elektronickej identity eIDAS.
Za zmienku stojí aj to, že dôkaz nulovej znalosti je v poslednom čase často skloňovanou témou. Ide o snahu zistiť, či používanie tejto technológie umožní dodržiavanie predpisov proti praniu špinavých peňazí pri zachovaní súkromnej povahy kryptomien.
Správa o zavedení štandardu dôkazu o nulovej znalosti do regulačného projektu EÚ predstavuje aj určitý paradox. Na jednej strane chce Európska únia chrániť súkromie občanov, na druhej strane však pracuje na zavedení digitálnej meny centrálnej banky (CBDC). Tento typ aktíva bude pomerne extrémnym popretím myšlienky súkromia a anonymity, ktorá je vo svete kryptomien taká dôležitá.